Kvety

Chryzantémy pochádzajú z Číny, kde boli známe už 500 rokov pred Kristom. Pôvodné kvety boli žlté, o čom svedčí i doslovný preklad ich mena v pôvodnej vlasti – zlatá kvetina. V Číne vznikli aj prvé kultúrne formy. Odtiaľ sa dostali do Japonska, kde sa dodnes tešia neobyčajnej obľube, ktorá prerástla až do kultu. Výsledkom veľkého záujmu o túto kvetinu je široká paleta nových vyšľachtených foriem. Roku 797 sa chryzantéma stala súčasťou erbu japonského cisára. Dodnes kvet so šestnástimi lúčmi (chryzantéma) zdobí štátny znak a cisársky trón. Od roku 1877 sa stal rad chryzantéma dostala, bolo Holandsko, odtiaľ sa šírila cez Francúzsko a Anglicko ďalej. Intenzívnou a cieľavedomou prácou z pôvodne jednoduchých žltých kvetov vytvorili šľachtitelia široký sortiment odrôd rôznych tvarov, farieb a vzrastu. Dnes máme odrody vhodné do črepníkov, trvalky do záhradky i veľké dekoratívne na rezanie. Kvety sú rôznorodé, od drobných jednoduchých cez malé plné po veľké a v najrôznejších farbách. Chryzantéma pravá je dnes jednou z najprešľachtenejších záhradných kvetín. Výška rastlín, tvar i farba kvetov sú značne rozdielne podľa odrôd. Drobnokveté aj veľkokveté, jednoduché i plné sú v širokej škále farieb a odtieňov. Na záhradné pestovanie sú významné najmä otužilé odrody, kvitnúce od konca augusta do neskorej jesene. Všetky chryzantémy vyžadujú dobrú úrodnú pôdu, slnečné stanovište, chránenú polohu a dostatok vlahy v období rastu. V plnej kráse sa ukážu najmä v teplejších oblastiach a za suchého jesenného počasia. V podhorských krajoch sa uplatnia iba skoré odrody. Za daždivého a hmlistého počasia sa kvety znehodnocujú hnednutím. Veľkokveté odrody používame na rezanie, nižšie a drobnokveté vysádzame na obruby záhonov a do blízkosti vždyzelených krov. Rozmnožujeme ich delením a odrezkami v jarnom období. Ak pri objavení prvých, ešte uzavretých pukov niektoré odstránime vyštipnutím, kvety zo zvyšných budú väčšie. Mimoriadne veľký bude kvet, ak na jednom výhonku zostane iba jeden terminálny puk. Kvitnutie chryzantém závisí od dĺžky dňa. Kvety zakladajú a tvoria len vtedy, keď je deň kratší ako 14 hodín. U nás sa začínajú dni skracovať už v lete a v druhej polovici septembra, pri jesennej rovnodennosti má deň len 12 hodín. To sú vhodné podmienky pre chryzantémy, preto rozkvitajú až na jeseň.Umelým skracovaním dňa (väčšinou zakrývaním čiernou fóliou) môžu načasovať kvitnutie. Preto sú dnes k dispozícii kvitnúce chryzantémy celý rok. Záhradné chryzantémy lepšie prezimujú, keď sa po dokvitnutí len slabo spätne zrežú a zakryjú čečinou alebo iným vhodným materiálom. Trsy sa delia a presádzajú na jar, vtedy znášajú aj prihnojenie. V jeseni vysadené rastliny väčšinou neprezimujú. Pre chryzantémy sú najlepšie slnečné polohy s piesčito-hlinitou pôdou, dobre zásobenou živinami. Pri bežnom pestovaní chryzantém, čo si obvykle môže dovoliť každý záhradkár, venujeme pozornosť dvom hlavným úkonom: zaštipovanie a vyštipovanie. Prvým krokom je zaštipovanie, čo znamená odstránenie rastového vrcholku, najlepšie zalomením alebo zaštipnutím krehkej časti (nie rezom nožom, aby sme nerozšírili prípadné vírusové choroby). Týmto zákrokom dosiahneme, že rastlina začne pučať z púčikov v pazuchách listov nachádzajúcich sa pod miestom zaštipnutia, čím sa rozkonári. Pri niektorých výhonkoch tento úkon musíme pre zníženie výšky rastlín zopakovať. Zásadou je, že posledné zaštipovanie robíme do polovice júla. Druhým základným zákrokom je vyštipovanie, čo znamená odstraňovanie všetkých pukov s výnimkou tých, ktoré ponechávame na vykvitnutie. Pri veľkokvetých, sasankovitých kvetoch vyštipujeme včas, aby sa rastlina zbytočne nevysiľovala. Tento úkon vykonávame opatrne, aby sme nevylomili hlavný puk. Ak nevyštipujem, vykvitne viacej menších kvetov. Pestovateľ sa môže rozhodnúť, koľko kvetov chce ponechať, čo závisí od jednotlivých odrôd. Pri drobnokvetých, pomponkovitých, jednoduchých rastlinách môžeme ponechať voľný rast. Chryzantémy nie sú náročné na pôdu, žiadajú však pravidelnú zálievku, ale najmä výživu. Dobre znášajú prihnojovanie zálievkou vykvaseným, zriedeným slepačím trusom. S prihnojovaním ukončíme, keď sa ukazujú puky. Veľkokveté odrody včas vyväzujeme, aby sme docielili rovný vzrast. Dbáme o pravidelnú ochranu proti voškám červcom a háďatkám. Najmä v poslednom období sa zvýšil výskyt uvedených škodcov, čo pri zanedbaní prvých postrekov môže zničiť celú kultúru. Mnoho druhov chryzantém kvitne do neskorej jesene. Nielen preto, ale aj pre svoju dlhú trvanlivosť vo vázach stali sa „kvetmi zosnulých“. Už dávno sa však minuli časy, keď sme ich vnímali takto tradične a jednostranne. Mnohotvárny rod chryzantém, z ktorého sa dnes tešíme celý rok, si postupne vydobyl omnoho širšie uplatnenie. Dnes je známych viac ako päťtisíc druhov. V každom prípade by mali mať v našich okrasných záhradách čo najviac priestoru. Sú veľmi rôznorodé, ich kvety majú množstvo foriem, od drobnokvetých druhov s takými hustými kvetmi, že spod ich záplavy vôbec nevidno listy, cez pompónovité s dokonalými polguľovitými úbormi až po rôzne lúčovité tvary. V záhradnej výsadbe môžeme dekoratívne využiť nesmierne bohatú škálu farebných odtieňov, majú biele, krémové, žlté, okrové, lososové a terakotové kvety, ich úbory môžu mať rôzne ružové a červené odtiene aj striedme zelené. Veľkú obľubu si získali najmä viacfarebné kvety, napríklad so žlto-červeno-bielymi alebo oranžovo-žltými úbormi a podobne. Ich teplé slnečné farby sú tou pravou kvetinovou ozdobou studených jesenných dní. Poznáme celkom nízke aj veľmi vysoké druhy, naozaj môžeme vyberať z veľmi bohatej ponuky. Túto možnosť nám ponúkajú práve v jeseni, keď ostatné druhy pomaly zo záhrad miznú. Sú schopné fádnu a pochmúrnu záhradu pred zimou ešte na dlhé obdobie rozžiariť ohnivými jesennými farbami. Ich kvety sú vlastne úbory, súkvetia zložené z veľkého množstva drobných kvietkov. Podľa ich tvaru sa delia na niekoľko skupín – na jednoduché, guľovité, nepravidelné guľovito zvlnené alebo baletkovité úbory pripomínajúce dáždnik či sukňu baletky. Takzvané prechodné úbory majú nepravidelné jazykovité kvety vyhnuté k vrcholu alebo ohnuté dolu k báze. Veľmi výrazné sú veternicovité s vypuklým terčom, ďalej pompónovité, lyžicovité, rúrkovité a mimoriadne efektné pavúkovité. Mnohé z nich sa veľmi jednoducho pestujú, darí sa im aj u začiatočníkov. Sú veľmi odolné, a ak si kúpime rastlinky dopestované v plastovom črepníku, môžeme ich hneď presadiť von do záhrady. Väčšina druhov je čiastočne mrazuvzdorná. Niektoré treba na zimu vykopať a preniesť do interiérov. Ak ich necháme prezimovať v nádobách na balkóne či terase, na zimu ich prikryjeme slamou alebo netkanou textíliou. Vyžadujú primerane výživnú, dobre priepustnú a mierne vápenatú pôdu. Pred výsadbou ju môžeme obohatiť o kompost. Pred zavlažením ich treba nechať dobre preschnúť. Najvhodnejšie je pre ne svetlé stanovište bez plného priameho slnka. Ak chceme dopestovať kvety na rezanie s dlhými stonkami, mali by sme pravidelne od jari vyštipovať bočné výhonky a druhotné kvetné púčiky. Veľkokveté odrody, ktoré nie sú dlhoveké, sú veľmi náročné na živiny. Najoptimálnejšie je každý tretí rok ich deliť a presadiť na dobre pripravený záhon s kyprou pôdou v starej sile. Odporúča sa aj prihnojenie na list. Nižšie chryzantémy vysádzame ako obruby na ohraničenie záhradných plôch a najnižšie sa uplatnia aj pri vysádzaní skaliek. Nízke drobnokveté druhy sú vhodné aj do keramických nádob. Guľovité, rúrkovité, lyžicovité a baletkovité umiestnime ako solitéry alebo do malých či väčších voľných skupín. Na záhonoch ich môžeme kombinovať s ďalšími neskoro kvitnúcimi druhmi, napríklad s japonskými veternicami, s astrami alebo s ploštičníkom jednoduchým kvitnúcim až v októbri. Dobrou spoločnosťou im bude aj rozchodník veľký a nostalgické jesenné trávy, napríklad ozdobnica čínska a perovec psiarkovitý. Ak chceme dopestovať kvety na rezanie s dlhými stonkami, pravidelne od jari vyštipujeme bočné výhonky a druhotné kvetné púčiky. Každý tretí rok je dobré ich deliť a presadiť na dobre pripravený záhon s kyprou pôdou. Na sadenie pripravte v pôde jamku veľkosti koreňového balu. Vykopanú zeminu zmiešajte s trochou kompostu. Rastlinu zasaďte tak, aby pôvodný bal mierne prevyšoval úroveň záhona. Jamku zaplňte zmesou kompostu a pôvodnej zeminy. Okolo rastliny navŕšte trochu zeminy. Dôkladne polejte. Po prvom kvitnutí rastliny hlboko zrežte. Neúnavne kvitnú v našich záhradách od septembra do neskorej jesene. Pestré kvety svietia medzi zeleňou a dokvitajúcimi letničkami i trvalkami. Odborné knihy a katalógy ich predstavujú v mimoriadne širokom sortimente. Obľúbené sú pre svoju nenáročnosť a preto, že oživujú záhradu farbami i za krátkych, hmlistých jesenných dní. Sú ako posledný pozdrav pred zimným spánkom. Súčasný široký sortiment je pre väčšiu prehľadnosť rozdelený do skupín, jednak podľa obdobia kvitnutia, jednak podľa veľkosti a tvaru kvetov. Máme chryzantémy, ktoré kvitnú začiatkom, uprostred jesene aj neskoro v jeseni. Podľa veľkosti kvetu sa delia na veľkokveté a drobnokveté. Podľa tvaru kvetu sú roztriedené do celého radu skupín. V našich záhradách sú rozšírené najmä jednoduché, pompónkovité a pologuľovité. Chryzantémy s jemnou horkastou vôňou sú typickou kvetinou jesenných záhrad a cintorínov. Uplatňujú sa na hriadkach trvaliek, v predzáhradkách i na terasách a balkónoch. Do plnej krásy sa rozrastú iba v priaznivých podmienkach. Vyžadujú slnečné miesto a priepustnú pôdu. Zamokrená poloha, ktorá spôsobuje zahnívanie, je ich nepriateľom. Potrebujú i dobrú dávku živín, najlepšie vo forme kompostu alebo zrelého maštaľného hnoja. Trsy, ktoré sa rozrastajú, treba rozdeliť každé tri až štyri roky, a to vždy na jar. Po presadení v jeseni rastliny často vyhynú. V záhrade pestujeme iba odrody odolné proti mrazu. Chryzantémy vo váze • Chryzantémy režeme alebo odlamujeme najlepšie ráno alebo večer. Skladujeme ich v tmavej miestnosti, bez prievanu. • Záhradné chryzantémy režeme v čase, keď rozkvitol prvý kvet. • Odstránime listy v spodnej tretine stonky. • Stonku na konci zrežeme šikmo ostrým nožom. • Silne zdrevnatené stonky v mieste rezu ľahko naklepeme alebo konce ponoríme na 30 sekúnd do vriacej vody. • Do prvej vody vo váze dáme prostriedok na predĺženie životnosti kvetín. Zabránime tým zahnívaniu a predĺžime životnosť kvetov. Chrysanthemum maximum – Chryzantémovka vencovitá Známa je aj pod menom margaréta. Má kvety široké až 10 cm. Obľubuje slnko, výživnú pôdu a pravidelnú zálievku. Chrysanthemum coccineum „Pestrá Margerita“ Dorastá do výšky 40 – 60 cm. Kvety sú ružové až červené . Kvitne v auguste až septembri, často kvitne dvakrát pri dobrom reze. Stanovište: slnko, na rez, výživná, dobre priepustná, mierne vápenatá pôda, za sucha zalievať, ale mokro im škodí Chrysanthemum x hortorum Dorastá do výšky 100 cm. Kvety majú rôzne farby. Kvitne od septembra do októbra